Svätý Šarbel Machlúf

Rodisko
Libanon, Békaa Kafra
V skratke
Svätý Šarbel Machlúf (1828 – 1898), rodným menom Júsef Antún Machlúf, bol libanonský pustovník a kňaz známy svojou hlbokou zbožnosťou, askézou a zázrakmi, ktoré sa udiali po jeho smrti, čo viedlo k jeho blahorečeniu a svätorečeniu.
Životopis

Svätý Šarbel Machlúf, vlastným menom Júsef Antún Machlúf, sa narodil 8. mája 1828 v libanonskej horskej dedine Békaa Kafra. Pochádzal z chudobnej, no hlboko veriacej maronitskej katolíckej rodiny. Už v mladosti prejavoval veľkú zbožnosť a túžbu po modlitbe a samote, pričom jeho strýkovia pustovníci mu boli inšpiráciou. V roku 1851, ako 23-ročný, tajne opustil domov a vstúpil do kláštora Libanonského maronitského rádu v Mayfouk, neskôr prešiel do Annaye. Prijal rehoľné meno Šarbel na počesť mučeníka z 2. storočia. Po zložení sľubov (1853) a štúdiu teológie bol v roku 1859 vysvätený za kňaza. Nasledujúcich 16 rokov strávil v kláštore svätého Marona v Annayi, kde bol príkladom poslušnosti, pokory a oddanosti modlitbe a manuálnej práci. V roku 1875 mu bolo umožnené odísť do neďalekej pustovne svätých Petra a Pavla, údajne po zázraku s lampou naplnenou vodou namiesto oleja, ktorá napriek tomu horela. Tam prežil zvyšných 23 rokov svojho života ako pustovník v mimoriadnej askéze, neustálej modlitbe sústredenej na Eucharistiu, prísnom pôste a mlčaní. Zomrel na Štedrý deň, 24. decembra 1898, krátko po tom, čo utrpel mŕtvicu počas slávenia svätej liturgie. Po jeho smrti sa začali diať mimoriadne javy – nad jeho hrobom bolo vidieť jasné svetlo a jeho telo, exhumované po niekoľkých mesiacoch, našli neporušené. Z tela desaťročia vytekala nevysvetliteľná tekutina podobná oleju a krvi. Kláštor v Annayi sa stal významným pútnickým miestom a na príhovor svätého Šarbela boli zaznamenané tisíce zázračných uzdravení a milostí, ktoré zasiahli ľudí rôznych vierovyznaní. Tieto udalosti a potvrdené zázraky viedli k jeho blahorečeniu pápežom Pavlom VI. 5. decembra 1965 a k svätorečeniu 9. októbra 1977. Svätý Šarbel je uctievaný ako mocný orodovník, patrón Libanonu a vzor mníšskeho života. Jeho sviatok sa slávi 24. júla (Rímsky kalendár).

Modlitba k svätému Šarbelovi

Svätý Šarbel, pustovník opojený Bohom, ty si v samote hľadal a našiel Krista v Eucharistii. Vypros nám ducha modlitby, pokory a lásku k tichu. Oroduj za nás, najmä za trpiacich na tele i na duši, aby sme s dôverou prijímali Božiu vôľu a dosiahli uzdravenie a večný život. Amen.

Svätý Šarbel Machlúf
Význam pre Slovensko

Svätý Šarbel Machlúf, libanonský pustovník z 19. storočia, si v posledných rokoch získava pozoruhodnú popularitu medzi slovenskými katolíkmi oboch obradov. Hoci priame historické spojenie so Slovenskom chýba, je známy predovšetkým ako mocný orodovník a divotvorca, ku ktorému sa veriaci utiekajú najmä s prosbami o uzdravenie tela i duše a v ťažkých životných situáciách. Jeho úcta sa prejavuje konkrétnymi formami: vznikajú mu zasvätené miesta ako kaplnka v Bardejove či Dom úľavy v Ľubovnianskych Kúpeľoch , v mnohých kostoloch po celom Slovensku (napr. Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Klokočov, Bošany) sa nachádzajú jeho relikvie a konajú sa pravidelné pobožnosti, často spojené s pomazaním olejom sv. Šarbela, najmä 22. dňa v mesiaci.   

Duchovný význam svätého Šarbela pre Slovensko spočíva v jeho inšpiratívnom príklade radikálnej viery, hlbokej modlitby, pokory a asketického života v úplnom odovzdaní sa Bohu. Jeho život v skrytosti a odpútaní od svetského ponúka silný odkaz pre dnešnú dobu. Ako svätec východnej maronitskej cirkvi, uctievaný rímskokatolíkmi i gréckokatolíkmi, symbolicky prepája východnú a západnú tradíciu Cirkvi aj na Slovensku. Pre slovenských veriacich je predovšetkým blízkym orodovníkom prinášajúcim nádej v utrpení a chorobe a jeho rastúca úcta, podporená mnohými svedectvami a hmatateľnými znakmi ako olej či relikvie , odpovedá na hľadanie Božej pomoci a blízkosti v súčasnom svete.