Svätý Serafín z Montegranara, rehoľník

Svätý Serafín, vlastným menom Felice Rapagnano, sa narodil okolo roku 1540 v Montegranare v Taliansku v chudobnej, no nábožnej rodine Hieronyma Rapagnana a Teodory Giovannuzzi. Ako druhý zo štyroch detí bol od útleho veku pastierom, kde si v samote prírody vypestoval hlboký vzťah k modlitbe. Po smrti rodičov krátko pracoval u svojho staršieho brata murára, ktorý s ním však zaobchádzal veľmi drsne. Približne v osemnástich rokoch (niektoré zdroje uvádzajú šestnásť) vstúpil do kapucínskeho rádu ako laický brat v Tolentine a prijal meno Serafín. Hoci bol jednoduchý, negramotný a často nešikovný pri manuálnych prácach, čo mu prinášalo mnohé pokorenia od spolubratov i predstavených, vynikal mimoriadnou pokorou, poslušnosťou, láskou k chudobným a hlbokou zbožnosťou. Prežil väčšinu svojho rehoľného života v kláštore v Ascoli Piceno, kde slúžil ako vrátnik, záhradník či kwestor. Bol veľkým ctiteľom Eucharistie a Panny Márie, často putoval do neďalekého Loreta. Boh ho obdaril charizmou uzdravovania, čítania v srdciach a proroctva. Jeho rady vyhľadávali aj cirkevní a svetskí hodnostári, napriek jeho nevzdelanosti, pretože v ňom spoznali Božiu múdrosť. Hovorí sa, že zázraky konal tak často, až mu predstavený prikázal, aby s tým prestal. Jedným z najznámejších je prechod cez rozvodnenú rieku Potenza suchou nohou. Svoju jednoduchosť a pokoru prejavoval aj tým, že nosieval so sebou krížik, ktorý ponúkal ľuďom na uctenie, aby nemuseli bozkávať jeho ruku či habit. Zomrel v povesti svätosti 12. októbra 1604 v Ascoli Piceno. Deti v meste oznamovali jeho smrť volaním: „Zomrel svätec!“ Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Benedikt XIII. 18. júla 1729 a za svätého pápež Klement XIII. 16. júla 1767. Jeho telesné pozostatky sú uložené v kapucínskom kostole v Ascoli Piceno, ktorý sa stal pútnickým miestom. Liturgický sviatok má 12. októbra.