Svätý Sergius I., pápež

Svätý Sergius I. bol pápežom od 15. decembra 687 do 8. septembra 701. Narodil sa okolo roku 650 v Palerme na Sicílii, pochádzal však zo sýrskej rodiny z Antiochie, ktorá sa presťahovala na Sicíliu pravdepodobne kvôli arabským nájazdom. Neskôr prišiel do Ríma za pontifikátu pápeža Adeodáta II. V Ríme získal vzdelanie a pápež Lev II. ho okolo roku 683 vysvätil za kňaza pre titulárny kostol sv. Zuzany, kde si získal povesť schopného a horlivého duchovného. Jeho zvolenie za pápeža nasledovalo po smrti pápeža Konona v roku 687 a bolo poznačené sporom. Časť kléru podporovala arcikňaza Teodora, iná časť arcidiakona Paschala. Aby sa predišlo patovej situácii, zástupcovia mestskej správy, armády a väčšina kléru sa zhodli na kompromisnom kandidátovi, Sergiovi. Hoci bol zvolený, situáciu skomplikoval Paschal, ktorý tajne sľúbil veľkú sumu peňazí ravennskému exarchovi Jánovi II. Platynovi za vojenskú podporu. Exarcha prišiel do Ríma, uznal Sergiovu voľbu za platnú, ale napriek tomu požadoval sľúbené peniaze. Sergius, hoci bol riadne zvolený, musel túto sumu zaplatiť z cirkevných prostriedkov, aby zabránil konfliktu. Paschal bol neskôr pre svoje intrigy uväznený v kláštore. Sergiov pontifikát je významný najmä jeho pevným postojom voči byzantskému cisárovi Justiniánovi II. v otázke tzv. Trullskej (alebo Quinisextskej) synody, ktorú cisár zvolal v roku 692 do Konštantínopolu. Táto synoda prijala 102 disciplinárnych kánonov, ktoré mali doplniť závery predchádzajúcich ekumenických koncilov. Mnohé z týchto kánonov však odrážali východné zvyklosti a boli v rozpore so západnou, rímskou praxou (napríklad povoľovali kňazom a diakonom žiť s manželkami, ktoré si vzali pred vysviackou, zakazovali pôst v sobotu počas Veľkého pôstu, či zakazovali zobrazovať Krista ako Baránka). Cisár Justinián II. požadoval, aby pápež tieto kánony podpísal a prijal. Sergius I. to však odmietol, argumentujúc, že sú v rozpore s tradíciou Rímskej cirkvi a vyhlásil, že „radšej zomrie, ako by súhlasil s chybnými novotami“. Rozhnevaný cisár poslal svojho úradníka Zachariáša do Ríma, aby pápeža zatkol a priviedol do Konštantínopolu. Avšak rímsky ľud a milície z Ravenny a Pentapolisu sa postavili na pápežovu obranu, obkľúčili Lateránsky palác a Zachariáš sa zo strachu musel ukryť pod pápežovou posteľou. Sergius upokojil dav a umožnil Zachariášovi bezpečne opustiť Rím. Krátko nato (695) bol Justinián II. zosadený, čo zabránilo ďalším represáliám voči pápežovi. Sergius I. sa zaslúžil aj o rozvoj liturgie. Pripisuje sa mu zavedenie spevu „Agnus Dei“ (Baránok Boží) do omše počas lámania chleba. Taktiež zaviedol alebo spopularizoval slávnostné procesie na sviatky Narodenia Panny Márie, Zvestovania, Zosnutia (Nanebovzatia) Panny Márie a Očisťovania Pána (Obetovania Pána). Aktívne sa zaujímal o Cirkev v Anglicku: v Ríme pokrstil kráľa Wessexu Cædwallu (689), podporoval svätého Wilfrida z Yorku, vysvätil svätého Willibrorda za biskupa pre Frízov a udelil pálium arcibiskupovi Berhtwaldovi z Canterbury. Úspešne tiež prispel k ukončeniu dlhotrvajúcej schizmy v Aquilei týkajúcej sa Troch kapitol (okolo 698). Zomrel prirodzenou smrťou 8. septembra 701 a bol pochovaný v Bazilike sv. Petra. Je uctievaný ako svätý a jeho sviatok sa slávi 8. septembra.