Svätý Silverius bol pápežom v búrlivom období rokov 536 až 537, kedy Itáliou otriasala Gótska vojna medzi Ostrogótmi a Byzantskou ríšou. Jeho pontifikát, hoci krátky, je tragickým príkladom stretu cirkevnej moci s politickými intrigami Byzantskej ríše.
Silverius pochádzal z Frosinone v Kampánii a bol synom pápeža svätého Hormizda, ktorý ho mal ešte pred prijatím kňazských svätení. V čase smrti pápeža Agapeta I. v roku 536 bol Silverius iba subdiakonom. Jeho voľba za pápeža (pravdepodobne 8. júna 536) bola nezvyčajná a vynútená ostrogótskym kráľom Theodahadom, ktorý sa obával byzantského vplyvu a chcel na pápežskom stolci prospešného kandidáta pred blížiacim sa vojenským stretom. Táto voľba obišla skúsenejších diakonov a vyvolala nevôľu rímskeho kléru, ktorý však napokon súhlasil.
Politická situácia sa rýchlo menila. V decembri 536 byzantský generál Belisarius obsadil Rím, pôvodne so súhlasom pápeža Silveria, ktorý chcel mesto uchrániť pred bojmi. Silverius sa však čoskoro stal obeťou intríg byzantskej cisárovnej Teodory. Teodora, ktorá sympatizovala s monofyzitizmom (náukou o jedinej, božskej prirodzenosti Krista), požadovala od Silveria, aby uznal zosadeného monofyzitského patriarchu Konštantínopola, Antima I., ktorého predtým odsúdil pápež Agapet I. Keď Silverius odmietol kompromitovať vieru Cirkvi potvrdenú Chalcedónskym koncilom, Teodora nariadila Belisariovi, aby ho zosadil.
V marci 537 Belisarius, pod nátlakom svojej manželky Antoniny (Teodorinej dôverníčky) a na základe sfalšovaných listov obviňujúcich Silveria z vlastizrady (údajnej spolupráce s Gótmi obliehajúcimi Rím), pápeža zatkol. Bol zbavený pápežských insígnií, oblečený do mníšskeho rúcha a poslaný do vyhnanstva v Patare (Lýcia, Malá Ázia). Na jeho miesto bol dosadený diakon Vigílius, Teodorin chránenec, ktorý jej údajne sľúbil podporu v cirkevných otázkach.
Biskup z Patary sa však Silveria zastal u cisára Justiniána I., ktorý nariadil prešetrenie prípadu a umožnil Silveriovi návrat do Itálie. Vigílius a Belisariovi ľudia však Silveria po návrate zadržali a poslali do druhého, ešte krutejšieho vyhnanstva na ostrov Palmaria (alebo Ponza) v Tyrhénskom mori. Tu bol držaný v tvrdých podmienkach, pravdepodobne prinútený k abdikácii a čoskoro zomrel od hladu alebo bol zavraždený, pravdepodobne 2. decembra 537. Pre jeho smrť vo vyhnanstve, spôsobenú vernosťou ortodoxnej viere a odporom voči cisárskemu nátlaku, je uctievaný ako mučeník. Jeho liturgická spomienka sa slávi 20. júna a je patrónom ostrova Ponza.
