Svätý Sixtus III., pápež

Svätý Sixtus III. bol pápežom od 31. júla 432 do 18. alebo 19. augusta 440. Narodil sa v Ríme a už pred svojím zvolením bol významnou osobnosťou rímskeho kléru, udržiaval korešpondenciu so svätým Augustínom z Hippa. V mladosti bol istý čas podozrievaný zo sympatií k pelagianizmu, heretickej náuke minimalizujúcej úlohu Božej milosti, avšak neskôr sa stal jej rozhodným odporcom a ako pápež odmietol snahy Pelagiovho stúpenca Juliána z Eclana o návrat do cirkevného spoločenstva. Jeho pontifikát sa niesol v znamení dozvukov Efezského koncilu (431), ktorý odsúdil Nestória a slávnostne potvrdil titul Panny Márie ako Theotokos (Bohorodička). Sixtus III. schválil závery koncilu a aktívne pracoval na zmierení rozdelených frakcií, najmä medzi svätým Cyrilom Alexandrijským a Jánom Antiochijským, čo sa podarilo dosiahnuť v roku 433. Dôrazne obhajoval aj práva pápežského stolca, najmä voči snahám konštantínopolského patriarchu Prokla o rozšírenie jurisdikcie nad Ilýrikom (severozápadný Balkán), pričom potvrdil autoritu arcibiskupa v Solúne ako pápežského vikára pre túto oblasť. Sixtus III. sa do dejín zapísal ako významný staviteľ a obnoviteľ rímskych chrámov, často sa hovorí o „sixtínskej renesancii“. Jeho najslávnejším stavebným počinom je prestavba a zasvätenie Libériovej baziliky Panne Márii Bohorodičke (dnešná Bazilika Santa Maria Maggiore) na Eskvilínskom pahorku, čo bolo priamou reakciou na závery Efezského koncilu. Táto bazilika bola vyzdobená nádhernými mozaikami, ktoré sa čiastočne zachovali dodnes. Okrem toho obnovil Lateránske baptistérium, kde nápisy zdôrazňujú význam krstu a milosti v protiklade k pelagianizmu, a rozšíril Baziliku svätého Vavrinca za hradbami (San Lorenzo fuori le Mura), kde bol aj pochovaný. Zaslúžil sa aj o obnovu výzdoby Baziliky svätého Petra a Lateránskej baziliky s podporou cisára Valentiniána III. Založil tiež prvý kláštor v Ríme pri Bazilike svätého Šebastiána. Hoci bol na začiatku pontifikátu falošne obvinený z nejakého prečinu (možno súvisiaceho s jeho údajnými niekdajšími sympatiami k pelagianizmu alebo osobného charakteru), synoda zvolaná cisárom ho očistila. Zomrel prirodzenou smrťou v auguste 440. Jeho sviatok sa tradične uvádza na 28. marca, hoci tento dátum už nie je v súčasnom všeobecnom rímskom kalendári.