Svätý Štefan I. bol 23. pápežom Katolíckej cirkvi, jeho pontifikát trval od 12. mája 254 do 2. augusta 257. Narodil sa v Ríme, podľa niektorých zdrojov mal grécky pôvod, podľa Liber Pontificalis bol synom Jovia. Pred svojím zvolením za pápeža pôsobil ako arcidiakon svojho predchodcu, svätého Lucia I., ktorý ho údajne pred svojou mučeníckou smrťou poveril vedením Cirkvi. Štefanov pontifikát bol poznačený vážnymi spormi týkajúcimi sa disciplinárnych otázok po skončení prenasledovania za cisára Décia (250-251). Jedným z nich bola otázka zaobchádzania s tzv. „lapsi“ – kresťanmi, ktorí počas prenasledovania odpadli od viery. Štefan bol biskupom Faustínom z Lyonu a neskôr aj svätým Cypriánom z Kartága naliehavo žiadaný, aby zakročil proti Marciánovi, novaciánskemu biskupovi v Arles, ktorý odmietal udeliť rozhrešenie kajúcim odpadlíkom. Predpokladá sa, že Štefan napokon konal a Marcián bol zosadený. Zložitejší bol prípad španielskych biskupov Bazilida a Marciala, ktorí boli zosadení pre odpadlíctvo, no neskôr sa odvolali do Ríma. Štefan, pravdepodobne uvedený do omylu ich verziou udalostí, sa zasadil o ich navrátenie do úradu. Africkí biskupi na čele s Cypriánom však ich odsúdenie potvrdili a zdôraznili, že pápež bol zle informovaný kvôli vzdialenosti a neznalosti skutočností. Najvýznamnejším sporom Štefanovho pontifikátu bola otázka platnosti krstu udeľovaného heretikmi. Štefan I. pevne zastával rímsku tradíciu, podľa ktorej krst udelený v mene Najsvätejšej Trojice je platný, aj keď ho udelil heretik, a pre návrat takto pokrsteného do Cirkvi postačuje vkladanie rúk (birmovanie), nie opakovaný krst. Oproti tomu stál názor svätého Cypriána a mnohých biskupov v Afrike a Malej Ázii, ktorí trvali na potrebe „prekrstenia“. Štefan argumentoval tradíciou („Nech sa neinovuje nič, čo nebolo odovzdané“) a dôrazne presadzoval autoritu Rímskej stolice, pričom pohrozil exkomunikáciou tým, ktorí by sa rímskej praxi nepodriadili. Tento spor sa naplno rozhorel a pokračoval aj po Štefanovej smrti, hoci jeho názor nakoniec v západnej Cirkvi prevládol. Štefan I. bol tiež známy svojou dobročinnosťou, podporoval kresťanov v provinciách Sýria a Arábia. Liber Pontificalis mu pripisuje nariadenie, že liturgické rúcha sa nemajú používať na bežné nosenie. Hoci neskoršia tradícia (Zlatá legenda) ho opisuje ako mučeníka zabitého počas slávenia omše na začiatku Valeriánovho prenasledovania, najstaršie záznamy (Depositio Episcoporum z roku 354) ho ako mučeníka nespomínajú a historici považujú jeho mučeníctvo za neisté. Bol pochovaný v Kalixtových katakombách. Jeho sviatok sa slávi 2. augusta.
Rodisko
Rím
V skratke
Svätý Štefan I. (254 – 257), ako 23. pápež Katolíckej cirkvi, sa zaslúžil o obranu tradície a autority Rímskej stolice počas sporu o platnosť krstu, pričom bol známy svojou dobročinnosťou a podporou kresťanov v ťažkých časoch.
Životopis
Modlitba k svätému Štefanovi I.
Svätý pápež Štefan, ty si pevne hájil apoštolskú tradíciu a učenie Cirkvi aj za cenu nepochopenia a sporov. Pomáhaj nám stáť na pevnom základe viery odovzdanej od apoštolov, hľadať pravdu s láskou a usilovať sa o jednotu v Cirkvi aj uprostred rozličných názorov. Ochraňuj Cirkev pred rozdelením. Amen.
Význam pre Slovensko
Pápež svätý Štefan I. nemá priamy historický vzťah k územiu dnešného Slovenska. Jeho pôsobenie sa sústredilo na Rím a riešenie vnútrocirkevných sporov (najmä otázka krstu heretikov), ktoré sa odohrávali predovšetkým v kontexte vzťahov medzi Rímom, Afrikou a Malou Áziou v 3. storočí. Netreba si ho zamieňať s uhorským kráľom svätým Štefanom I., ktorý má pre dejiny územia Slovenska kľúčový význam.