Svätý Tomáš Akvinský, kňaz a učiteľ Cirkvi

Sviatok/ spomienka
Rodisko
Taliansko, Roccasecca
V skratke
Svätý Tomáš Akvinský (okolo 1225 – 1274), prezývaný Anjelský učiteľ, bol významný taliansky filozof a teológ, autor monumentálneho diela Summa Theologiae, ktorý zjednocoval vieru s rozumom a stal sa patrónom teológov a univerzít.
Životopis

Svätý Tomáš Akvinský, prezývaný Anjelský učiteľ (Doctor Angelicus) , sa narodil okolo roku 1225 (niektoré zdroje uvádzajú 1226 alebo 1227) na zámku Roccasecca neďaleko mesta Aquino v Talianskom kráľovstve, v urodzenej šľachtickej rodine spriaznenej s cisárskym rodom. Jeho otec bol gróf Landulf z Akvina a matka Teodora pochádzala z normanského kniežacieho rodu. Už ako päťročný chlapec, poslaný na výchovu do benediktínskeho opátstva Monte Cassino, prejavoval hlboký záujem o Boha a podľa životopiscov sa často pýtal svojich učiteľov: „Čo je Boh?“. Táto raná otázka akoby predznamenala jeho celoživotné filozofické a teologické smerovanie – neúnavné hľadanie pochopenia Boha prostredníctvom rozumu osvieteného vierou. Po základnom vzdelaní pokračoval v štúdiu slobodných umení na univerzite v Neapole. Práve tam sa stretol s členmi nedávno založeného Rádu kazateľov (dominikánov) a okolo roku 1244 sa rozhodol doň vstúpiť, priťahovaný ich zameraním na štúdium a kázanie. Tento krok narazil na prudký odpor jeho rodiny. Príbuzní, ktorí si pre neho predstavovali skôr vplyvnú a tradičnú cirkevnú kariéru v bohatom benediktínskom ráde s možnosťou stať sa opátom , vnímali vstup do novej, žobravej rehole ako spoločenskú degradáciu a zradu rodinných ambícií. Jeho vlastní bratia ho dokonca zajali a takmer dva roky väznili na rodinnom hrade, snažiac sa ho odhovoriť od jeho rozhodnutia, použijúc aj násilie a pokus o morálne zvedenie. Tomáš však s veľkou pevnosťou vytrval vo svojom povolaní a nakoniec sa mu podarilo s pomocou sestier uniknúť. Následne zložil rehoľné sľuby a bol poslaný na ďalšie štúdiá do Kolína nad Rýnom a Paríža pod vedením svätého Alberta Veľkého, jedného z najväčších učencov tej doby. Albert rýchlo rozpoznal mimoriadny intelekt svojho žiaka, hoci Tomáš bol pre svoju tichú povahu a robustnú postavu spolužiakmi prezývaný „nemý vôl“. 

Práve Albert mal údajne predpovedať: „My ho voláme nemý vôl, ale jeho bučanie v náuke raz bude počuť po celom svete!“. Tomáš neskôr získal doktorát teológie na Parížskej univerzite (1257) a stal sa jedným z najžiadanejších profesorov, vyučujúc na najprestížnejších európskych akademických centrách tej doby, vrátane Paríža, Ríma, Orvieta či Neapola. Jeho rozsiahle dielo zahŕňa viac ako 60 spisov , komentáre k Svätému písmu a Aristotelovi, filozofické traktáty a teologické dišputy. Vrcholom jeho tvorby je monumentálna Summa Theologiae (Teologická suma). Toto dielo, pôvodne zamýšľané ako systematická a prehľadná učebnica pre začínajúcich študentov teológie, najmä pre formáciu dominikánskych kazateľov , sa stalo jedným z najvplyvnejších diel v dejinách západného myslenia. Tomáš v ňom majstrovsky syntetizuje kresťanské zjavenie s filozofickými nástrojmi Aristotela, ukazujúc harmóniu medzi vierou a rozumom. Okrem toho je autorom aj diela Summa contra Gentiles a nádherných liturgických hymnov k sviatku Božieho Tela (napr. Pange Lingua, Lauda Sion), ktoré zložil na žiadosť pápeža Urbana IV.. Napriek svojej genialite a sláve bol známy hlbokou osobnou zbožnosťou, pokorou a neúnavnou láskou k pravde. Odmietol ponúkané cirkevné hodnosti, vrátane arcibiskupského stolca v Neapole. Ku koncu života prežíval intenzívne mystické zážitky. Po jednej z vízií 6. decembra 1273 údajne povedal svojmu spoločníkovi Reginaldovi: „Všetko, čo som napísal, sa mi zdá ako slama“ a prestal písať, zanechajúc Summu Theologiae nedokončenú. Zomrel na ceste na Druhý lyonský koncil, kam ho pozval pápež Gregor X., dňa 7. marca 1274 v cisterciánskom kláštore Fossanova. Za svätého ho vyhlásil pápež Ján XXII. 18. júla 1323. Pápež Pius V. ho v roku 1567 menoval Učiteľom Cirkvi a Lev XIII. ho v roku 1880 vyhlásil za patróna všetkých katolíckych univerzít, fakúlt a škôl. Jeho liturgický sviatok bol pôvodne slávený v deň jeho smrti (7. marca), no neskôr bol presunutý na 28. január, deň prenesenia jeho telesných pozostatkov do Toulouse v roku 1368. Táto zmena umožňuje sláviť jeho pamiatku mimo Pôstneho obdobia, čím sa zdôrazňuje jeho mimoriadny význam pre celú Cirkev. Svätý Tomáš Akvinský je patrónom teológov, študentov, univerzít, škôl, kníhkupcov a výrobcov ceruziek. Jeho učenie, známe ako tomizmus, zostáva základným kameňom katolíckej filozofie a teológie.   

Modlitba k svätému Tomášovi Akvinskému

Svätý Tomáš, Anjelský učiteľ, vypros nám múdrosť srdca i rozumu, aby sme vo svetle viery chápali pravdy sveta. Pomôž nám spájať poznanie s pokorou a hľadanie pravdy s láskou k Bohu i blížnemu. Nech tvoj príklad osvetľuje naše štúdium a modlitba posilňuje našu cestu k večnej Múdrosti, ktorou je sám Kristus. Amen.

Svätý Tomáš Akvinský, kňaz a učiteľ Cirkvi
Význam pre Slovensko

Svätý Tomáš Akvinský, gigant katolíckej teológie a filozofie s titulom "Anjelský učiteľ", je na Slovensku známy a vysoko cenený predovšetkým v akademických, teologických a kňazských kruhoch, ako aj v rámci Dominikánskej rehole, ku ktorej patril. Hoci nenachádzame veľké množstvo farských kostolov zasvätených priamo jemu, jeho úcta je veľmi živá v prostredí katolíckych vzdelávacích inštitúcií – seminárov, teologických fakúlt a škôl – ktorých je patrónom. Práve tu, v kaplnkách či umeleckých stvárneniach, sa s jeho odkazom stretávame najčastejšie. Jeho sviatok (28. január) je pripomienkou jeho obrovského prínosu pre Cirkev.

Kľúčový význam svätého Tomáša pre veriacich na Slovensku, rovnako ako pre celú univerzálnu Cirkev, spočíva v jeho monumentálnom intelektuálnom diele a odkaze harmonického prepojenia viery a rozumu. Jeho filozofický a teologický systém (tomizmus) zásadným spôsobom ovplyvnil a stále ovplyvňuje katolícke myslenie, vrátane teologickej formácie na Slovensku. Pre súčasného človeka je svätý Tomáš inšpirujúcim príkladom toho, že viera a rozum nie sú v rozpore, ale môžu sa vzájomne obohacovať na ceste hľadania Pravdy, ktorou je sám Boh. Je povzbudením pre študentov, učiteľov, vedcov a všetkých veriacich k poctivému intelektuálnemu úsiliu pri poznávaní a obrane viery, ako aj k hlbokej eucharistickej úcte, ktorej bol sám žiarivým príkladom.