Blahoslavený Benedikt z Urbina, vlastným menom Mark Passionei, sa narodil v roku 1560 v Urbine, Taliansko. Počas svojho života sa venoval štúdiu práva, no neskôr vstúpil do rádu kapucínov. Ako kňaz sa zasvätil predovšetkým kazateľskej činnosti a bol známy svojím duchom modlitby, radosťou a chudobou. Spolupracoval s Lorenzom z Brindisi pri obrane a šírení katolíckej viery v Čechách. Zomrel 30. apríla 1625 a bol blahorečený pápežom Piom IX. 15. januára 1867.
Blahoslavený Benedikt z Urbina, taliansky kapucínsky kňaz z prelomu 16. a 17. storočia (vlastným menom Marco Passionei), patrí medzi postavy, ktoré sú v slovenskom katolíckom prostredí prakticky neznáme. Jeho meno nerezonuje v širšom povedomí veriacich a nespája sa so žiadnym konkrétnym kontextom slovenskej Cirkvi či zbožnosti. Na Slovensku nenájdeme kostoly, kaplnky, sochy ani iné miesta jeho verejnej úcty. Jeho liturgická spomienka (30. apríla), keďže ide o blahoslaveného a nie svätého s univerzálnym kultom, je záležitosťou takmer výlučne vnútorného života kapucínskych komunít. Akékoľvek priame historické alebo kultúrne prepojenie so Slovenskom úplne chýba.
Jediným, aj to nepriamym a sprostredkovaným, spojením bl. Benedikta so Slovenskom je jeho príslušnosť k Rádu menších bratov kapucínov (OFMCap.), ktorý má na Slovensku bohatú históriu a významné pôsobenie (napr. v Bratislave, Pezinku, Žiline, Holíči). Pre samotných slovenských kapucínov je ich spolubrat Benedikt vzorom vernosti kapucínskej charizme. Pre širší okruh veriacich môže byť jeho životný príbeh, hoci vzdialený, inšpiráciou v niekoľkých aspektoch: ako príklad radikálneho nasledovania Krista (zriekol sa šľachtického pôvodu a majetku pre život v chudobe), ako svedectvo o dôležitosti hlbokého života modlitby a pokánia, a tiež ako vzor odvážneho a nekompromisného kazateľa, ktorý sa nebál kritizovať neresti svojej doby. Jeho život pripomína hodnotu zriekania sa a vernosti Bohu aj v náročných podmienkach.
