Blahoslavený Jakub z Bitetto (Jakov Varingez)

Rodisko
Zadar
V skratke
Blahoslavený Jakub z Bitetta (okolo 1400 – 1490), františkánsky mních známy svojou hlbokou pokorou a oddanosťou službe Bohu a blížnym, sa počas svojej dlhoročnej služby vyznamenal zázrakmi a starostlivosťou o chudobných, čo ho po smrti priviedlo k úcte a nielen v Taliansku, ale aj mimoň.
Životopis

Jakub z Bitetto, Jakub zo Zadaru alebo Jakov Varingez, narodil sa sa okolo roku 1400 v Zadare do rodiny Leonarda a Beatrice Varingez. O jeho detstve sa vie len málo, no zrejme bol od útleho veku vedený k viere, pretože už ako dvadsaťročný vstúpil do františkánskeho kláštora sv. Františka v rodnom meste. Nezvolil si cestu kňazstva, ale život brata laika, zasväteného službe Bohu a blížnym.

V roku 1438 sprevádzal svojho predstaveného na generálnu kapitulu františkánskeho rádu do Talianska. Keď sa kapitula skončila, rozhodol sa nevrátiť do vlasti, ale zostať v Apúlii, v provincii sv. Mikuláša v Bariju. Žil v rôznych kláštoroch, no najdlhšie, takmer štyridsať rokov, strávil v malom mestečku Bitetto. Tam sa venoval jednoduchým, no dôležitým úlohám – varil pre bratov, staral sa o záhradu, žobral milodary, vítal pútnikov a udržiaval sakristiu.

Jeho život sa vyznačoval hlbokou pokorou, modlitbou a kontempláciou. Bol zvlášť oddaný Kristovmu umučeniu a Panne Márii. Hodiny trávil v tichej meditácii, a neraz upadal do extáz. Pôst a odriekanie boli jeho každodennou obetou. Hoci bol jednoduchý brat laik, Boh ho obdaril mimoriadnymi darmi – prorokoval, konal zázraky a za jeho príhovoru sa diali nevysvetliteľné uzdravenia.

Počas morovej epidémie v roku 1483 sa nezištne staral o chorých. Nebál sa nákazy, pretože veril, že láska k blížnemu premáha strach zo smrti. Zachovalo sa mnoho svedectiev o jeho dobrote a pomoci najbiednejším, najmä deťom.

Jedna z legiend hovorí, že raz počas prosby o almužnu zbadal zajaca, ktorého prenasledovali lovci. Ukryl ho pod habit a povedal: „Choď, si slobodný!“ Keď roztiahol rúcho, zajac sa rozbehol do lesa, ale psi, ktorí ho naháňali, sa náhle zastavili a viac ho neprenasledovali. Iná povesť hovorí o tom, ako zasadil svoj palicu do zeme a z nej vyrástol nádherný strom.

Dlhé roky verne slúžil v kláštore, až kým ho nezdolala staroba. Zomrel 27. apríla 1490 vo veku takmer deväťdesiat rokov. Keď jeho telo po dvadsiatich piatich rokoch exhumovali, našli ho neporušené. Ľudia ho už za života považovali za svätého a po smrti sa k nemu utiekali s prosbami o príhovor.

V roku 1700 pápež Klement XI. potvrdil jeho úctu a oficiálne ho vyhlásil za blahoslaveného. Jeho relikvie sa uchovávajú v Bitette, kde ho veriaci dodnes vrúcne uctievajú. Hoci ešte nebol kanonizovaný, proces jeho svätorečenia pokračuje a očakáva sa, že čoskoro bude zaradený medzi svätých.

Modlitba k blahoslavenému Jakubovi

Blahoslavený Jakub, verný služobník Boží,
ktorý si celý svoj život prežil v pokore, modlitbe a službe blížnym,
pomáhaj nám, aby sme aj my vedeli s láskou a oddanosťou slúžiť Bohu a ľuďom.
Vypros nám ducha pokory a trpezlivosti,
aby sme vo všetkom hľadali Božiu vôľu a konali dobro.
Oroduj za nás u Pána, aby sme v ťažkostiach nachádzali útechu v modlitbe
a nikdy nestratili nádej v Božie milosrdenstvo.
Nech sa tvoj príklad jednoduchosti a viery stane pre nás svetlom na ceste k svätosti.
Amen.

Blahoslavený Jakub de Bitecto
Význam pre Slovensko

Blahoslavený Jakub z Bitetta, známy aj pod svojím rodným menom Jakov Varingez, patrí na Slovensku medzi menej známych blahoslavených a nenachádzame tu kostoly či kaplnky, ktoré by niesli jeho meno. Napriek tomu tento františkánsky laik, pôvodom Chorvát z Dalmácie, ktorý prežil väčšinu svojho rehoľného života v talianskom Bitette, ponúka svojím životom cenné podnety aj pre slovenských veriacich, osobitne v kontexte bohatej františkánskej spirituality prítomnej na našom území.

Jeho príklad tichého, pokorného života zasväteného modlitbe, manuálnej práci a službe bratom v komunite ukazuje cestu svätosti dostupnú pre každého, aj mimo kňazského či biskupského stavu. Práve v jednoduchosti, vernosti každodenným povinnostiam a v láskavej službe blížnym spočíva jeho aktuálny odkaz. Pre Slovákov, ktorí majú historickú i kultúrnu blízkosť k chorvátskemu národu, môže byť postava tohto dalmátskeho rodáka pripomienkou spoločných koreňov viery a inšpiráciou k hľadaniu Božej vôle v obyčajných okolnostiach života.