Svätý František Borgiáš, rehoľník

Sviatok/ spomienka
Rodisko
Španielsko, Gandía
V skratke
Svätý František Borgiáš (1510 – 1572), známy tiež ako Francisco de Borja y Aragon, bol španielsky jezuitský kňaz a generálny predstavený, ktorý sa zaslúžil o šírenie vplyvu jezuitov po celej Európe a pomáhal v misijných aktivitách v Južnej Amerike.
Životopis

Svätý František Borgiáš, pôvodným menom Francisco de Borja y Aragon, sa narodil 28. októbra 1510 v španielskej Gandii a zomrel 30. septembra 1572 v Ríme . V čase svojej smrti mal 61 rokov . Jeho životopisné údaje sa zhodujú v mnohých dostupných prameňoch, čo svedčí o ich spoľahlivosti .   Pochádzal z významnej šľachtickej rodiny. Jeho otcom bol vojvoda z Gandie, Juan Borgia . Z otcovej strany bol pravnukom pápeža Alexandra VI., známeho aj ako Rodrigo Borgia . Jeho matka, Juana z Aragónska, bola pravnučkou kráľa Ferdinanda II. Aragonského . Toto vznešené rodinné zázemie mu zabezpečilo vplyvné postavenie už od narodenia .   

František Borgiáš pôsobil na dvore cisára Karola V., ktorý bol zároveň španielskym kráľom Karolom I.. Počas svojho pôsobenia na kráľovskom dvore sprevádzal cisára na viacerých vojenských ťaženiach . V Madride sa v roku 1529 oženil s portugalskou šľachtičnou Leonor de Castro Mello y Meneses, s ktorou mal osem detí . V rokoch 1539 až 1543 zastával funkciu vicekráľa Katalánska, kde sa snažil o zavedenie sociálnych a hospodárskych reforiem . V roku 1543, po smrti svojho otca, sa stal štvrtým vojvodom z Gandie . Jeho diplomatické schopnosti boli neskôr spochybnené po neúspešnom pokuse o dohodnutie sobáša medzi španielskym princom Filipom a portugalskou princeznou . V tomto období sa venoval aj komponovaniu liturgickej hudby .   

Zlomovým momentom v jeho živote sa stala náhla smrť cisárovnej Izabely Portugalskej v roku 1539 . Keď sprevádzal jej pozostatky do Granady a bol svedkom otvorenia rakvy, hlboko ho zasiahla pomíjivosť pozemského života. Táto skúsenosť v ňom vyvolala rozhodnutie „už nikdy neslúžiť smrteľnému pánovi“ a zasvätiť svoj život Bohu . Neskôr sa stretol so svätým Ignácom z Loyoly, zakladateľom Spoločnosti Ježišovej, a začal praktizovať ignaciánske duchovné cvičenia . Po smrti svojej manželky Eleonóry v roku 1546, František Borgiáš tajne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej . Toto rozhodnutie bolo verejne oznámené až v roku 1551, keď bol vysvätený za kňaza . Jeho tajný vstup do rádu naznačuje, že si potreboval usporiadať svoje svetské záležitosti predtým, ako sa naplno oddal náboženskému povolaniu.   

František Borgiáš pomohol pri založení Collegium Romanum, ktoré je dnes známe ako Pápežská Gregoriánska univerzita . V rokoch 1554 až 1561 pôsobil ako generálny komisár jezuitov v Španielsku, kde založil viacero kolégií . V roku 1565 bol zvolený za tretieho generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej . Odmietol pritom vymenovanie za kardinála, čo svedčí o jeho pokore . Jeho rýchly vzostup v rámci jezuitského rádu a následné vedenie dokazujú jeho výnimočné schopnosti a oddanosť Spoločnosti.   Svätý František Borgiáš zohral kľúčovú úlohu v šírení vplyvu jezuitov po celej Európe . Organizoval misie v Južnej Amerike , rozšíril jezuitský rád a vyslal misionárov do Brazílie, Mexika, Peru, na Moluky, do Afriky, na Floridu a na Kanárske ostrovy . Počas morových epidémií podporoval chorých a umierajúcich a šíril úctu k Panne Márii . Pomáhal aj pápežovi Piovi V. pri vytváraní aliancie proti Osmanskej ríši . Jeho pôsobenie ako generálneho predstaveného významne prispelo ku globálnej expanzii a vplyvu jezuitského rádu, čím preukázal svoje organizačné a vodcovské schopnosti vo veľkom meradle. Svätorečený bol 20. júna 1670 (niektoré zdroje uvádzajú rok 1671) pápežom Klementom X.. Jeho sviatok sa slávi 30. septembra (niektoré zdroje uvádzajú 1. alebo 3. alebo 10. októbra) . Rôzne dátumy sviatku poukazujú na vývoj jeho úcty v rámci Cirkvi a jezuitského rádu.   

Modlitba k svätému Františkovi Borgiášovi

Svätý František Borgiáš,
ty, ktorý si zanechal šľachtu, moc i slávu,
aby si slúžil jedinému a večnému Kráľovi,
oroduj za nás, aby sme aj my hľadali Boha
nad všetkými ponukami tohto sveta.

Tvoja duša sa prebudila,
keď si hľadel do tváre pominuteľnosti,
a tvoje srdce si zamilovalo večnú krásu Kristovu.
Nauč nás žiť s pohľadom upretým na nebo
a neviazať sa na nič, čo nevedie k Bohu.

Ako jezuita si horlivo šíril evanjelium,
zakladal kolégiá, formoval svedomie mladých
a vysielal misionárov až na kraj sveta.
Vypros nám odvahu slúžiť Cirkvi s pokorou,
oddanosťou a úplnou dôverou v Božie vedenie.

Svätý František, ty, ktorý si bol otcom mnohých detí
a neskôr duchovným otcom nespočetných duší,
pomáhaj nám milovať, kde vládne chlad,
a niesť svetlo Krista do miest, ktoré ho ešte nepoznajú.

Ty, ktorý si v čase moru podával nádej a pomoc,
vypros uzdravenie chorým,
posilu trpiacim a dôveru tým, čo sa boja.
Nech aj my raz s tebou môžeme oslavovať Boha,
ktorého si miloval viac než všetko iné.

Svätý František Borgiáš, oroduj za nás.
Amen.

Svätý František Borgiáš, rehoľník
Význam pre Slovensko

Svätý František Borgiáš (1510-1572), niekdajší vojvoda z Gandie a neskôr tretí generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej, je svätec s jedinečným životným príbehom, ktorý však na Slovensku nie je medzi širšou katolíckou verejnosťou všeobecne známy. Jeho fascinujúci prechod z vysokého španielskeho šľachtického postavenia k radikálnemu rehoľnému životu po smrti milovanej manželky je silným svedectvom, ale jeho priama úcta a popularita na Slovensku sa výrazne nelíšia od úcty k mnohým iným svätcom univerzálnej Cirkvi. Hoci je zahrnutý vo všeobecnom rímskom kalendári a jeho sviatok 10. októbra sa liturgicky slávi, nenájdeme na našom území významné kostoly, kaplnky či pútnické miesta zasvätené špeciálne jemu. Jeho úcta je prítomná najmä v kruhoch spojených so Spoločnosťou Ježišovou.

Hoci svätý František Borgiáš osobne nikdy nepôsobil na území dnešného Slovenska, jeho význam pre naše dejiny a kultúru spočíva v jeho kľúčovej úlohe pri vedení jezuitského rádu v ranom období jeho existencie. Jezuiti totiž v 17. a 18. storočí zohrali mimoriadne dôležitú rolu v duchovnom, vzdelanostnom a kultúrnom živote na území vtedajšieho Horného Uhorska (dnešného Slovenska) – stáli za založením a rozvojom Trnavskej univerzity a mnohých gymnázií, čím zásadne ovplyvnili formovanie elít a šírenie katolíckej vzdelanosti. Jeho osobný príbeh obrátenia je pre slovenských veriacich nadčasovou inšpiráciou – ukazuje, že svätosť a oddanosť Bohu sú dôležitejšie než akákoľvek svetská moc či bohatstvo a že Boh môže mocne pôsobiť v živote každého, bez ohľadu na jeho pôvod. Jeho odkaz pripomína hodnotu hlbokej pokory, služby a radikálneho nasledovania Krista, ktoré sú podstatou kresťanského života, a zároveň poukazuje na bohaté intelektuálne a duchovné dedičstvo, ktoré jezuitský rád zanechal na našom území.