Spoločnosť Ježišova (SJ), bežne známa ako jezuiti, je mužský rehoľný rád Katolíckej cirkvi, ktorý zohral významnú úlohu v dejinách cirkvi i sveta. Založil ho svätý Ignác z Loyoly (1491 – 1556) so svojimi spoločníkmi. Tento baskický šľachtic, pôvodne vojak, prežil hlbokú duchovnú konverziu po vážnom zranení v bitke pri Pamplone v roku 1521. Spolu so šiestimi druhmi zložil 15. augusta 1534 v kaplnke na Montmartri v Paríži prvé sľuby chudoby, čistoty a túžby putovať do Svätej zeme, aby tam slúžili Bohu. Keďže politická situácia cestu do Jeruzalema znemožnila, ponúkli svoje služby priamo pápežovi Pavlovi III. Ten novú rehoľnú spoločnosť oficiálne potvrdil bulou Regimini militantis Ecclesiae dňa 27. septembra 1540. Svätý Ignác sa stal jej prvým generálnym predstaveným.
Na obrázku: "Freska Potvrzení regulí jezuitského řádu v kostele Panny Marie Sněžné v Olomouci. Fresku vytvořil Jan Kryštof Handke (1694-1774) po roce 1743. Na fresce je Ingnác z Loyoly jak přijímá papežskou bulu Regimini militantis Ecclesiae od papeže Pavla III 27. září 1540."
Heslom rádu je latinský výraz „Ad Maiorem Dei Gloriam“ (Všetko na väčšiu Božiu slávu), ktorý vyjadruje základné smerovanie jeho členov. Ústredným prvkom jezuitskej spirituality sú Duchovné cvičenia svätého Ignáca – metóda modlitby, meditácie a duchovného rozlišovania, ktorá kladie dôraz na hľadanie a nachádzanie Boha vo všetkých veciach a na rozlišovanie Jeho vôle v každodennom živote (napríklad prostredníctvom denného spytovania svedomia, tzv. Exámenu). Členovia skladajú tradičné rehoľné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti, ku ktorým profesi (jezuiti s večnými sľubmi) pripájajú aj štvrtý sľub – špeciálnej poslušnosti pápežovi vo veci misií a poslaní, ktoré im zverí. Ich hlavným poslaním je obrana a šírenie viery, ako aj duchovný pokrok ľudí prostredníctvom evanjelizácie a rôznorodej apoštolskej služby. Jezuiti sa od počiatku venovali širokému spektru činností: kázaniu, pastorácii, vedeniu duchovných cvičení a exercícií, vzdelávaniu na všetkých stupňoch (zakladali významné kolégiá a univerzity po celom svete), vedeckej práci, misiám (už od čias svätého Františka Xaverského, jedného z prvých spoločníkov Ignáca) a sociálnej službe chorým, väzňom a utečencom (čo dnes zastrešuje napríklad Jesuit Refugee Service). Zohrali tiež kľúčovú úlohu v období katolíckej reformy (často nazývanej aj protireformácia).
Rád zažil obdobie veľkého rozkvetu a vplyvu, no čelil aj vážnym skúškam. Najväčšou krízou bolo jeho zrušenie pápežom Klementom XIV. v roku 1773 pod silným politickým tlakom európskych monarchií. Spoločnosť Ježišova však paradoxne prežila vďaka ochrane nekatolíckych panovníkov v Prusku a najmä v cárskom Rusku. Oficiálne bola celosvetovo obnovená pápežom Piom VII. v roku 1814.
Na obrázku: "Detail hlavnej scény zobrazujúci návštevu Urbana VIII. v Il Gesù počas osláv stého výročia Jezuitského rádu (1641 – 1642)"
Na Slovensko prišli prví jezuiti už v polovici 16. storočia, pričom prvá komunita pôsobila v Trnave v rokoch 1561-1567. Neskôr zakladali kolégiá, rezidencie a významné vzdelávacie inštitúcie, ako napríklad Trnavskú univerzitu (založená 1635) a Košickú univerzitu (1657). K tragickým udalostiam spojeným s ich pôsobením patrí mučenícka smrť troch košických mučeníkov (dvaja jezuiti a kanonik) v roku 1619. Po celkovom obnovení rádu v 19. storočí sa jezuiti vrátili aj na Slovensko (napríklad do Trnavy v roku 1853). V 20. storočí, najmä po nástupe komunistického režimu, čelili tvrdej perzekúcii, ktorá vyvrcholila ich násilnou likvidáciou v rámci tzv. Akcie K v roku 1950. Po páde komunistického režimu v roku 1989 mohli jezuiti na Slovensku slobodne obnoviť svoju činnosť. Dnes pôsobia vo viacerých komunitách a apoštolských dielach po celej krajine (napríklad v Bratislave, Trnave, Piešťanoch, Ružomberku, Prešove, Košiciach a Ivanke pri Dunaji). Venujú sa rozmanitým formám služby: pastorácii vo farnostiach a kostoloch, vedeniu duchovných cvičení a exercícií v exercičných domoch, vzdelávaniu mládeže, práci v médiách a sociálnej oblasti.
V roku 2013 bol za hlavu Katolíckej cirkvi zvolený argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František – stal sa tak prvým pápežom pochádzajúcim zo Spoločnosti Ježišovej. Podľa štatistík z roku 2023 mala Spoločnosť Ježišova celosvetovo približne 14 195 členov (kňazov, bratov a školastikov) pôsobiacich v 130 krajinách, čím patrí k najväčším mužským rehoľným rádom v Katolíckej cirkvi. Ich známym symbolom je kristogram IHS (prvé tri písmená mena Ježiš v gréčtine, alebo latinská skratka Iesus Hominum Salvator – Ježiš Spasiteľ ľudí).
Dejiny Spoločnosti Ježišovej hovoria o pozoruhodnej schopnosti adaptácie a odolnosti. Rád prešiel obdobiami veľkého vplyvu i hlbokých kríz, no dokázal si zachovať svoju identitu a pokračovať v službe meniacim sa potrebám Cirkvi a sveta. Od misií Františka Xaverského v 16. storočí cez zakladanie univerzít v Trnave a Košiciach, prežitie zrušenia v Rusku, odpor voči totalitným režimom 20. storočia až po súčasnú prácu s utečencami a angažovanosť v ekologických otázkach, jezuiti neustále hľadajú spôsoby, ako napĺňať svoje poslanie "na väčšiu Božiu slávu" v konkrétnych historických a spoločenských kontextoch. Ich odkaz spočíva nielen v impozantnom súbore diel a inštitúcií, ktoré vytvorili, ale aj v živej spiritualite, ktorá naďalej inšpiruje ľudí k hľadaniu Boha vo všetkých veciach a k službe blížnym.
