Svätý Jakub, nazývaný Mladší alebo Menší, bol jedným z dvanástich apoštolov Ježiša Krista. Prívlastok „Mladší“ slúži na jeho odlíšenie od apoštola Jakuba Staršieho (Zebedejovho), pravdepodobne kvôli veku alebo vzrastu. V Novom zákone je označovaný ako syn Alfeja. Jeho matkou bola Mária Kleofášova, ktorá stála pod krížom a bola svedkom ukrižovania. Keďže táto Mária bola pravdepodobne príbuznou (sestrou alebo švagrinou) Panny Márie, Jakub je často označovaný aj ako „Pánov brat“. V dobovom kontexte tento termín neznamenal pokrvného súrodenca, ale blízkeho príbuzného, napríklad bratranca. Katolícka tradícia vo veľkej miere stotožňuje Jakuba Mladšieho (syna Alfejovho) s Jakubom, „Pánovým bratom“, ktorý sa stal prvým biskupom Jeruzalema a bol známy ako Jakub Spravodlivý. Niektorí ho tiež identifikujú ako autora Listu svätého Jakuba.
Po Ježišovom nanebovstúpení a zoslaní Ducha Svätého zaujal Jakub Mladší kľúčové postavenie v ranej Cirkvi. Stal sa hlavou kresťanskej komunity v Jeruzaleme, čo bolo mimoriadne dôležité a náročné postavenie v meste, kde bol Kristus ukrižovaný. Jeho autorita je zrejmá zo Skutkov apoštolov, napríklad keď mu Peter po zázračnom vyslobodení z väzenia odkazuje správu , alebo keď jeho slovo malo rozhodujúcu váhu na Apoštolskom sneme v Jeruzaleme okolo roku 51. Svätý Pavol ho spolu s Petrom (Kéfasom) a Jánom označil za „stĺp“ Cirkvi. Jakubovi sa pripisuje autorstvo Jakubovho listu v Novom zákone, adresovaného „dvanástim kmeňom v diaspóre“, teda židovským kresťanom roztrúseným vo svete. V liste zdôrazňuje potrebu spájať vieru s konkrétnymi skutkami lásky („viera bez skutkov je mŕtva“), nabáda k trpezlivosti v skúškach, múdrosti žiadanej od Boha, ovládaniu jazyka a modlitbe, pričom obsahuje aj dôležitú pasáž o pomazaní chorých.
Podľa tradície, zaznamenanej historikom Hegesippom, bol Jakub známy ako „Spravodlivý“ pre svoju mimoriadnu zbožnosť a vernosť Zákonu. Viedol prísny asketický život: nejedol mäso, nepil víno, nestrihal si vlasy a trávil dlhé hodiny v modlitbe, údajne až tak, že jeho kolená zhrubli ako ťavie. Jeho svätosť a autorita priviedli mnohých Židov ku kresťanstvu. Jeho svätosť bola taká veľká, že ľudia sa považovali za šťastných, ak mohli len dotknúť sa lemu jeho rúcha.
Práve jeho vplyv sa stal tŕňom v oku židovskej veľrady. Okolo roku 62, v období medzi odchodom rímskeho prokurátora Festa a príchodom jeho nástupcu Albina, veľkňaz Annáš II. využil mocenské vákuum a Jakuba odsúdil. Podľa Hegesippa a Jozefa Flávia ho zhodili z chrámovej hradby, a keďže pád prežil, dobili ho kameňmi a napokon usmrtili úderom valchárskeho kyjaka.
Liturgický sviatok svätého Jakuba Mladšieho sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávi 3. mája, spoločne so svätým Filipom apoštolom. Pôvodne sa slávil 1. mája, čo súviselo s posviackou Baziliky Dvanástich apoštolov v Ríme (okolo roku 570), kde sú uložené ich relikvie, no po ustanovení sviatku sv. Jozefa Robotníka bol presunutý. Svätý Jakub Mladší je patrónom lekárnikov, klobučníkov, cukrárov, obchodníkov, valchárov a štátu Uruguaj. Jeho ikonografickými atribútmi sú najmä valchársky kyjak (nástroj jeho mučeníctva), kniha (symbol jeho listu a učiteľskej autority) alebo kamene.
Modlitba k svätému Jakubovi mladšiemu
Svätý Jakub, Pánov príbuzný a stĺp Cirkvi, ty si bol nazvaný Spravodlivým pre svoju vernosť Bohu a lásku k blížnym. Vyprosuj nám ducha múdrosti a odvahy viesť druhých k pravde. Pomáhaj nám spájať vieru so skutkami lásky, byť trpezlivými v skúškach a pevnými vo vyznávaní Krista aj za cenu obety. Ochraňuj Cirkev v Jeruzaleme i na celom svete. Amen.
