Založenie Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (Redemptoristov) v roku 1732 neďaleko Amalfi v Taliansku svätým Alfonzom Máriom de Liguori bolo inšpirované hlbokou túžbou prinášať evanjelium zanedbávaným vidieckym oblastiam v okolí Neapola. Redemptoristi, odhodlaní napodobňovať Krista Vykupiteľa, sa zasvätili predovšetkým misijnej činnosti medzi chudobnými, kladúc dôraz na jednoduché, presvedčivé kázne a duchovné cvičenia.
Pôsobenie Redemptoristov bolo od počiatku zamerané na posilňovanie viery a duchovnej obnovy prostredníctvom misií, ústupov a konferencií, s osobitným dôrazom na modlitbu a úctu k Panne Márii. Ich záväzok k chudobe, čistote a poslušnosti im zabraňoval prijímať cirkevné hodnosti mimo kongregácie, čím sa ešte viac posilnila ich misijná identita.
Expansia Redemptoristov v Európe a Severnej Amerike bola výrazne ovplyvnená misijným duchom Klemensa Máriu Hofbauera, ktorý úspešne zaviedol kongregáciu do severnejších krajín, napriek politickým a náboženským prekážkam. Hofbauerov vplyv viedol k založeniu komunít v Rakúsku, Nemecku a ďalších európskych krajinách, kde Redemptoristi pokračovali vo svojej misijnej a pastorálnej práci napriek prenasledovaniu a politickým zmenám.
V Severnej Amerike sa Redemptoristi stali dôležitými aktérmi katolíckeho misijného úsilia, zvlášť medzi nemecky hovoriacimi komunitami, a venovali sa nielen duchovnej obnove, ale aj zakladaniu škôl a starostlivosti o mládež. Svojou prácou v paróchiách a prostredníctvom misií prispievali k rastu a organizácii mnohých katolíckych farností v USA.
Papaláskym uznáním v roku 1749 a neskôr vytvorením provincií a viceprovincií sa Redemptoristi stali medzinárodnou kongregáciou s významným vplyvom na katolícku misiu a duchovný život po celom svete. Ich zameranie na duchovnú obnovu, pastoráciu a vzdelávanie pokračuje dodnes, čo odráža neustály záväzok Redemptoristov napodobňovať Krista a šíriť Božie Slovo medzi všetkými, najmä medzi chudobnými a opustenými.
